RECENZIA: 101 Reykjavik

Tento film je... trochu iný. Mala by to byť komédia. Podľa mňa to ale nebola komédia. Je ťažké definovať, čo to bolo. Bol to film o mužovi menom Hlynur, ktorý žije s matkou aj keď má 30 rokov, jeho jediným "zamestnaním" je pozerať porno a surfovať po nete. Von vychádza len ak ide s kamarátmi do krčmy, kde je 35 metrov štvorcových napchatých na prasknutie (podľa jeho vlastných slov). Prišlo mu zopár (5) obálok z úradu práce, ale roztrhal ich. Blížili sa Vianoce a jeho mama, tanečnica flamenga, pozvala kamarátku Lolu (myslím, že zo Španielska) do Reykjaviku. Strávili spolu zopár dní a mama odcestovala za akousi rodinou. Za ten čas sa Hlynur vyspal s Lolou, ktorá otehotnela. Hneď potom sa dozvedel, že jeho mama a Lola sú do seba zaľúbené a že to dieťa chcú spoločne vychovávať. Film je o tom, ako sa muž, ktorého splodil opilecký a lesbický vták (ako rodičov nazýva), vysporiada s tým, že jeho matka je lesbička a nevedomky chce vychovať jeho syna, čiže vlastne jeho brata a... Na toto je najlepšia citácia: Lola will be his mum, and my mum will be his dad. And I’ll be his brother, but his father too, and the son of his dad and of his grandmother and his mothers ex-lover.

Trošku komplikované, nie? Vcelku neotrelý nápad, odohrávajúci sa na nezvyčajnom mieste, akým pre nás Reykjavík určite je. Chvíľami som mala pocit akoby to bola úplne iná kultúra - asi ako japonská. Zároveň bola veľmi blízka našej (neustále sa bavili o sexe, fajčili a pili - česť výnimkám).

Našlo sa tam zopár vtipov. Napríklad o tom, čo robí Hlynur:

Lola: So, what do you do?

Hlynur: Nothing.

Lola: What kind of nothing?

Hlynur: The nothing kind of nothing.

Ale celkove by som to za komédiu neoznačila, ako som už písala na začiatku. V každom prípade to bol zaujímavý film, poskytujúci pohľad na islandskú kinematografiu, ako aj na ich postoj voči lesbičkám (Hlynurove bývalé dievča sa Loly spýtalo aké to je a Lola jej povedala, že to treba vyskúšať a pobozkala ju. Naopak, Hlynurovi priatelia sa mu smiali). Chcela by som tu spomenúť ešte hudbu. Pre mňa bola dosť nezvyčajná, ale dodávala filmu veľmi zaujímavú atmosféru, aj keď po čase sa mi zdalo, že sa motívy opakujú až príliš často.

Tento film odporúčam každému, kto chce vidieť niečo nové, kto nemá predsudky voči bozkávaniu sa dvoch žien a všeobecne sexu (muž-žena, žena-žena), kto je zvedavý na to, ako sa môže život 30-ročného usadeného neschopného muža zmeniť ak má dieťa a rodičov lesbičky. No a samozrejme tým ľuďom, ktorí majú radi myšlienkové monológy hlavného hrdinu. Veľmi sa mi totiž páčili zábery kopcov zasypaných snehom a Hlynura, ako po nich kráča a rozpráva. Nádherná panenská príroda a tak :) Osobne by som tomuto filmu dala asi tak 80% :) Mne sa to páčilo, možno by som si to pozrela ešte raz :)